V rokoch 1998 – 2002 študovala grafický dizajn na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Následne pokračovala na Technickej univerzite v Košiciach, kde sa venovala grafike a experimentálnej tvorbe. V roku 2004 prestúpila na Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Najskôr študovala v Ateliéri alternatívnej grafiky a po získaní bakalárskeho titulu pokračovala v magisterskom štúdiu voľného výtvarného umenia. V roku 2005 absolvovala študijný pobyt Erasmus/Socrates na umeleckej univerzite v rumunskom Iași.

Grafické školenie zostalo dôležitou súčasťou jej vizuálneho myslenia. Prejavuje sa v práci s líniou, v jasnom komponovaní plochy, v schopnosti zjednodušiť motív a vytvoriť z neho ľahko čitateľný obrazový znak. V starších prácach sa maľba často pohybovala na pomedzí grafiky, ilustrácie a voľného obrazu. Objavovali sa v nej štylizované zvieratá, fantazijné postavy a motívy s jemným rozprávkovým či poetickým charakterom, spravidla realizované v menších formátoch.

Ilustrátorskú skúsenosť uplatnila aj pri knižných a regionálnych publikáciách. Podieľala sa napríklad na obrazovom spracovaní publikácií Budapešť – prechádzka mestom, zbierky príležitostných básní Slávnosti v škole a knihy Lučenec – pamiatky, architektúra. Pre projekt venovaný historickému dedičstvu Novohradu vytvorila súbor desiatich ilustrácií.

Maľba ako osobný cestovateľský denník

Výrazným impulzom pre jej novšiu maliarsku tvorbu sa stalo cestovanie, najmä pobyty v prímorských a španielsky hovoriacich krajinách. Autorka si počas ciest zaznamenáva kresbou a fotografiou nielen architektúru alebo krajinu, ale aj zdanlivo nenápadné situácie: mraky, pohyb morskej hladiny, stánky s ovocím a rybami, jedlo, bielizeň visiacu nad úzkymi ulicami či drobné fragmenty miestneho života. Sama tento súbor pozorovaní charakterizovala ako osobný cestovateľský obrazový denník.

V jej obrazoch preto nejde o presné dokumentovanie konkrétnej destinácie. Dôležitejšia je atmosféra miesta a spôsob, akým ho autorka prežila. Namiesto reprezentatívnych turistických pohľadov vyhľadáva situácie, v ktorých možno zachytiť rytmus každodennosti. Kurátorka Magdaléna Masárová v súvislosti s touto tvorbou upozornila na význam pohľadu a výseku reality: autorka obracia zrak k nebu, k atmosfére, k architektúre aj k predmetom nad hlavami okoloidúcich. Práve neobvyklý uhol pohľadu dokáže premeniť bežnú situáciu na vizuálne príťažlivý motív.

Výstava Päť živlov z roku 2023 znamenala v jej tvorbe výraznejší posun k vlastným tematickým celkom a k väčším maliarskym formátom. Voda, vzduch, zem a oheň sa tu objavovali nielen ako prírodné elementy, ale aj ako nositelia osobných spomienok a zážitkov. Menšie akvarely morskej hladiny dopĺňalo veľké abstraktnejšie plátno, v ktorom sa voda a vzduch menili na energiu, pohyb a farebnú hmotu.

Neobyčajné v obyčajnom

Na túto líniu nadviazala výstava Ako ryba v mori v roku 2024. More, ryby, pobrežie, skaly, trhy a uličky tu fungovali zároveň ako konkrétne námety aj ako metafora pocitu, že človek našiel prostredie, v ktorom sa cíti prirodzene a slobodne. Autorka zachytáva miesta, ktoré jej prinášajú pokoj, pohodu a pocit domova, pričom ich atmosféru podporuje živou farebnosťou a uvoľnenejším maliarskym rukopisom.

Jej maliarsky jazyk stojí na schopnosti objavovať jedinečnosť v bežných situáciách. Ovocie na trhu, ryby uložené vedľa seba, kus oblohy medzi domami či bielizeň vo vetre nie sú iba dekoratívnymi motívmi. Stávajú sa záznamom prítomnosti – pripomienkou konkrétneho svetla, vône, podnebia alebo okamihu, ktorý by bez autorkinej pozornosti ľahko zanikol.

Aj preto jej obrazy často pôsobia bezprostredne a zmyslovo. Farba v nich neopisuje iba vzhľad predmetov. Pomáha sprostredkovať teplo, chuť, pohyb, vlhkosť vzduchu alebo energiu miesta. Grafické zázemie jej pritom umožňuje udržať kompozíciu čitateľnú aj vtedy, keď sa maliarsky rukopis stáva voľnejším a expresívnejším.

Výstava Imaginario z roku 2025 ukázala ďalšiu fázu tohto vývoja. Východiskom boli tentoraz zážitky a vizuálne podnety z Malorky – kontrast modrého mora, historickej architektúry a živej miestnej kultúry. Autorka sa však už výraznejšie odklonila od viditeľnej reality smerom k predstavám, symbolom, mýtom a subjektívnemu prežívaniu. Výstava prepájala ilustratívne a fantazijné polohy so surrealizujúcim realizmom a abstraktnou maľbou.

Tento posun neznamená odmietnutie cestovateľskej skúsenosti. Skôr ukazuje, že konkrétne miesto sa v jej tvorbe postupne mení na vnútornú krajinu. Reálny motív je začiatkom procesu, nie jeho konečným výsledkom. Fotografia, kresba alebo bezprostredný zážitok sa v ateliéri spájajú s pamäťou a fantáziou, až kým nevznikne obraz, ktorý už nehovorí iba o Malorke, Španielsku či mori, ale o pocite slobody, objavovania a túžbe prekročiť každodennú skúsenosť.

V roku 2026 predstavila vo VD Laboratóriu súčasného umenia ďalšiu samostatnú výstavu obrazov a ilustrácií s názvom Splním ti tri želania. Aj tento výstavný projekt potvrdzuje, že maľba a ilustrácia zostávajú v jej tvorbe živými a vzájomne prepojenými oblasťami.

Smaltovaný šperk ako malé výtvarné dielo

Popri maľbe sa Adriana Jánošová Bútorová výrazne profiluje ako autorka smaltovaných šperkov. V rokoch 2017 – 2019 si svoje dovtedajšie výtvarné skúsenosti doplnila nadstavbovým štúdiom v odbore zlatník a klenotník na Strednej škole umeleckého priemyslu v Hodruši-Hámroch. Vytvára náušnice, brošne a ďalšie autorské šperky, v ktorých pracuje s farebným smaltom, kovom, kresbou a drobnou obrazovou kompozíciou.

Smalt jej umožňuje preniesť farebnosť a motívy známe z obrazov do oveľa komornejšieho formátu. Kvety, vtáky, zvieratá, srdcia, geometrické tvary a prírodné štruktúry sa menia na predmet, ktorý možno nosiť. Šperk sa tak nestáva iba doplnkom, ale malým autonómnym obrazom a osobným objektom. Podobne ako pri maľbe, aj tu je dôležitá individualita jednotlivého kusu, remeselné spracovanie a rozpoznateľný autorský rukopis.

Prepojenie grafiky, maľby a šperku je jednou z najzaujímavejších čŕt jej tvorby. V maľbe dokáže pracovať s veľkou plochou, gestom a atmosférou, zatiaľ čo šperk vyžaduje koncentráciu motívu, presnosť a technologickú disciplínu. Obe polohy sa však navzájom ovplyvňujú: obrazy si zachovávajú grafickú čitateľnosť a šperky majú často charakter miniatúrnych malieb.

Pedagogická a galerijná činnosť

V rokoch 2009 – 2020 pôsobila ako pedagogička na Súkromnej strednej umeleckej škole vo Zvolene. Od roku 2020 sa venuje slobodnému umeleckému povolaniu. Jej profesionálna skúsenosť tak zahŕňa vlastnú tvorbu, ilustráciu, grafický dizajn, výučbu aj prácu s tradičnými šperkárskymi technológiami.

Dôležitou súčasťou jej pôsobenia je aj VD Laboratórium súčasného umenia v Banskej Bystrici, ktoré vzniklo v roku 2019 ako priestor na prezentovanie súčasného umenia mladších autoriek a autorov. Adriana Jánošová Bútorová v tomto prostredí pôsobí ako výtvarníčka, šperkárka a galeristka. Spolu s výtvarníkom a sochárom Martinom Jánošom sa podieľa na vytváraní priestoru, ktorý spája výstavnú, komunitnú a tvorivú činnosť.

Ich spoločný dialóg sa objavil aj vo výstavných projektoch 2D3D a Dva póly komplexity, v ktorých sa stretávali jej plošné médiá – grafika, maľba a šperk – s Jánošovou sochárskou a priestorovou tvorbou. V roku 2026 sa autorsky podieľala aj na výtvarnom dotvorení priestoru pri vstupe do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.

Výtvarný svet Adriany Jánošovej Bútorovej

Tvorbu Adriany Jánošovej Bútorovej charakterizuje predovšetkým zvedavosť. Zaujíma ju svet v jeho každodennej, zmyslovej a bezprostrednej podobe: príroda, more, jedlo, mestá, trhy, zvieratá, ľudia a drobné situácie, ktoré vytvárajú charakter konkrétneho miesta. Nepotrebuje veľké dramatické udalosti. Dokáže vystavať obraz z fragmentu, ktorý by iný pozorovateľ možno prehliadol.

Jej diela oslovujú spojením profesionálnej výtvarnej pripravenosti a prirodzenej diváckej prístupnosti. Sú farebné a živé, no ich príťažlivosť nespočíva iba v dekoratívnosti. Nesú v sebe skúsenosť pohybu, cestovania, objavovania aj túžbu uchovať prchavý okamih. V novšej tvorbe sa k tomu pridáva čoraz výraznejší záujem o imagináciu, symbol a abstraktné vyjadrenie.

Adriana Jánošová Bútorová tak vytvára osobitý svet na pomedzí maľby, grafiky, ilustrácie a dizajnu. Je to svet, v ktorom sa veľké témy rodia z malých pozorovaní a v ktorom možno cestu k vzdialenému moru začať pohľadom na obyčajnú bielizeň pohybujúcu sa vo vetre.