Ana Knjazovic sa narodila v roku 1950 v Kovačici, obci v srbskej Vojvodine, ktorá sa stala medzinárodne známym centrom insitného maliarstva vojvodinských Slovákov. V rodnej obci absolvovala základné a stredoškolské vzdelanie, neskôr vyštudovala Fakultu politických vied v Belehrade.

Popri profesionálnej činnosti vo verejnom a mediálnom prostredí sa venovala maliarstvu. Od roku 1976 pracovala vo verejnej sfére v Kovačici a desať rokov pôsobila ako riaditeľka a šéfredaktorka Rádia Kovačica.

K maľovaniu ju priviedol otec Ján Knjazovic, ktorý patril k prvej generácii kovačických insitných maliarov. Už v roku 1967 sa spolu s ním zúčastnila maliarskeho sympózia. Vyrastala tak v bezprostrednom kontakte s umením, ktoré vznikalo mimo akademických škôl, no postupne si získalo uznanie doma aj v zahraničí.

V roku 2000 sa stala členkou Galérie insitného umenia v Kovačici. Počas svojej umeleckej dráhy uskutočnila viac ako päťdesiat samostatných výstav a zúčastnila sa mnohých kolektívnych prezentácií, maliarskych sympózií a kultúrnych podujatí v Srbsku i zahraničí.

Ana Knjazovic predstavuje pokračovanie rodinnej maliarskej tradície, ktorá je súčasťou širšieho príbehu slovenskej menšiny vo Vojvodine. Kovačická insita sa tu formovala od konca tridsiatych rokov 20. storočia a postupne vytvorila osobitý výtvarný fenomén, v ktorom sa každodenný život, spomienky, folklór a fantázia stretávajú v nezameniteľnom obrazovom svete.

Maliarska tvorba Any Knjazovic vyrastá z tradície kovačickej insity, no jej výtvarný prejav nemožno považovať iba za pokračovanie tvorby otca Jána Knjazovica. Hoci preberá niektoré charakteristické prvky jeho maliarskeho jazyka, predovšetkým farebnosť a spôsob štylizácie, pristupuje ku kompozícii voľnejšie a vytvára vlastné obrazové situácie.

Jedným z najvýraznejších motívov jej obrazov je kôň. Objavuje sa v pohybe, pri hre, v skupinách alebo ako súčasť imaginárnych krajinných výjavov. Kone v jej tvorbe nie sú iba zvieratami z vidieckeho prostredia. Ich pohyb, vzájomné vzťahy a výrazné siluety sa stávajú nositeľmi rytmu a dynamiky celej kompozície.

Opakujúcimi sa prvkami sú tiež mesiac, nočná obloha, zima, kukurica a ďalšie motívy späté s vojvodinskou krajinou. Autorka ich často spája do scén, v ktorých sa prirodzené proporcie a priestorové vzťahy podriaďujú výtvarnému zámeru. Vznikajú tak obrazy s osobitou atmosférou, pohybujúce sa medzi spomienkou na vidiecky život a fantazijnou predstavou.

Dôležitú úlohu zohráva farba. Ana Knjazovic pracuje s úzkou paletou, často len s niekoľkými základnými farbami. Kontrastné farebné plochy, tmavé modré a fialové tóny nočných scén a výrazné farebné akcenty vytvárajú charakteristickú atmosféru jej malieb. Obmedzená farebnosť pritom neznamená jednoduchý obraz – práve vzájomné pôsobenie niekoľkých farieb pomáha budovať priestor, napätie a náladu.

Jej maľby sú súčasťou širšej tradície slovenského insitného umenia z Kovačice, ktoré sa vyznačuje spontánnym výtvarným prejavom, osobitým chápaním perspektívy, výraznou štylizáciou a rozprávačským charakterom. Ana Knjazovic v tomto prostredí rozvíja vlastnú tematickú líniu, v ktorej majú významné miesto zvieratá, krajina, pohyb a nočná atmosféra.