Pri tradičnej tapisérii alebo gobelíne vzniká obraz tkaním. Farebný útok sa postupne prevlieka cez osnovu a samotná štruktúra tkaniny vzniká zároveň s obrazom.

Arttex funguje inak.

Základ už tvorí hotová podkladová textília a na jej povrch sa ukladajú vrstvy farebného nespradeného ovčieho rúna. Obraz teda nevzniká prepletaním nití, ale vrstvením, tvarovaním a následným mechanickým spájaním vlákien s podkladom.

Preto sa používa označenie netkaná tapiséria.

Rozdiel nie je iba technologický. Autor môže pracovať oveľa voľnejšie. Nemusí budovať obraz postupne riadok po riadku ako pri tkaní. Môže sa pohybovať po celej ploche, meniť kompozíciu, pridávať alebo odoberať materiál a podobne ako maliar reagovať na vznikajúci obraz.

Ako vzniká obraz z vlny

Proces sa začína výberom podkladu a návrhom kompozície. Na textíliu sa potom postupne ukladajú veľmi jemné vrstvy farbeného ovčieho rúna.

Vlákna možno rozťahovať, deliť na mimoriadne jemné chumáče, stáčať alebo ukladať v rôznych smeroch. Z jedného materiálu tak možno vytvoriť ostrú líniu aj mäkký oblak, kompaktnú plochu aj priehľadný farebný závoj.

Farby sa nemiešajú ako pigment.

Ak sa napríklad cez modré vlákna položí jemná vrstva žltých, oko môže výsledok vnímať ako zelenkastý tón. Ak sa na tmavú plochu položí iba niekoľko svetlých vlákien, vznikne efekt svetla či odlesku. Odtiene možno skladať z množstva veľmi jemných farebných vrstiev.

V tejto fáze môže mať pripravované dielo prekvapivo veľký objem. Niekoľko vrstiev rúna vytvorí mäkký, nadýchaný povrch, ktorý sa pri následnom spracovaní výrazne stlačí.

Komplikovanejšie miesta možno pred záverečnou fixáciou ručne prešívať, aby sa jednotlivé časti kompozície neposunuli.

Nasleduje rozhodujúca technologická fáza – vpichovanie. Ihly prechádzajú cez vrstvy rúna a mechanicky ich prepájajú medzi sebou aj s textilným podkladom. Nadýchaná masa sa postupne stáva kompaktnou netkanou textíliou.

Z voľne položených farebných vlákien vznikne obraz.

Materiál má vlastnú vôľu

Práve vpichovanie robí Arttex mimoriadne zaujímavým, ale zároveň náročným médiom.

Autor totiž nemá úplnú kontrolu nad každým vláknom. Pri mechanickom spájaní sa môže časť spodnej farebnej vrstvy dostať na povrch, dve vrstvy sa môžu opticky premiešať alebo sa detail mierne posunie.

To, čo by v klasickej maľbe mohlo pôsobiť ako chyba, môže byť v textilnom obraze zdrojom novej kvality.

Preto má Arttex zvláštnu rovnováhu medzi kontrolou a náhodou. Autor pripravuje kompozíciu, farby a tvar, ale výslednú podobu čiastočne ovplyvňuje aj samotná štruktúra materiálu.

Vlna sa tak nestáva iba prostriedkom realizácie. Do určitej miery vstupuje do tvorivého procesu.

Farba bez pigmentu

Jednou z fascinujúcich vlastností Arttexu je spôsob práce s farbou.

V maľbe vidíme pigment nanesený na povrch. V Arttexe je farbou samotné vlákno.

Farebná plocha preto nikdy nie je úplne homogénna. Aj zdanlivo jednoliaty odtieň pozostáva zo stoviek alebo tisícov jemných vlákien, medzi ktorými vznikajú drobné svetlá a tiene.

Výsledná farebnosť má inú optickú kvalitu než maľovaná plocha. Svetlo neprichádza iba na povrch obrazu, ale preniká medzi vlákna a zachytáva sa na ich štruktúre. Farba preto môže pôsobiť mäkšie, hlbšie a živšie.

Reliéf, ktorý netreba namaľovať

Druhou základnou vlastnosťou techniky je skutočná plasticita.

Maliar môže vytvárať dojem srsti, vlasov, oblakov či trávy pomocou farby, svetla a tieňa. Arttex môže časť tejto kvality vytvoriť priamo materiálom.

Vlna je prirodzene mäkká, vláknitá a objemná.

Ak má byť zobrazená srsť zvieraťa, vlasy človeka alebo okvetný lístok, materiál už sám prináša vlastnosť, ktorú sa maliar snaží opticky napodobniť.

Dielo preto funguje z dvoch vzdialeností.

Z diaľky je obrazom.
Zblízka sa mení na krajinu vlákien.

Divák začne namiesto postavy alebo krajiny vnímať jednotlivé chumáče, smery vlákien, prechody medzi vrstvami a jemný reliéf povrchu.

Arttex a plstenie nie sú úplne to isté

Pre diváka môže Arttex pripomínať plstenie, pretože oba procesy pracujú s nespradenou vlnou a jej mechanickým spájaním.

Rozdiel je najmä vo výtvarnom zámere a spôsobe práce.

Pri Arttexe je cieľom predovšetkým vytvorenie obrazovej kompozície na podkladovej textílii. Autor uvažuje podobne ako maliar alebo tvorca tapisérie: rieši kompozíciu, kresbu, farebné plochy, svetlo, figuráciu alebo abstraktný rytmus.

Technologický princíp spájania vlákien je teda prostriedkom, nie cieľom.

Najväčšia hodnota techniky nespočíva v tom, že je nezvyčajná. Zaujímavá je predovšetkým tým, čo dokáže vyjadriť inak než maľba.

Má niekoľko prirodzených výrazových vlastností:

Mäkkosť. Vlna prináša do diela fyzickú jemnosť, ktorú maľba môže iba vizuálne naznačiť.

Hĺbka. Farebné vrstvy neležia iba vedľa seba, ale aj nad sebou. Obraz má skutočnú materiálovú štruktúru.

Živosť povrchu. Svetlo sa zachytáva na vláknach a mení vzhľad diela podľa smeru osvetlenia a uhla pohľadu.

Prirodzené farebné prechody. Riedkym ukladaním vláken možno vytvárať mimoriadne jemné prechody medzi farbami.

Hmatová kvalita. Aj keď sa umeleckého diela nedotýkame, povrch prirodzene vyvoláva predstavu dotyku.

Originalita výsledku. Presné zopakovanie kompozície je prakticky nemožné. Aj pri rovnakom návrhu sa jednotlivé vlákna uložia a spoja trochu inak.

Medzi maľbou a objektom

Práve preto je problematické označiť Arttex jednoducho za „textilný obraz“.

Nie je to klasická maľba, pretože farba nevzniká pigmentom.

Nie je to tradičná tapiséria, pretože nie je tkaný.

Nie je to ani klasická plastika, hoci má reliéfny povrch.

Pohybuje sa na hranici viacerých výtvarných disciplín – maľby, kresby, tapisérie, textilného reliéfu a fiber artu.

Autor môže s vlnou kresliť, farebne modelovať, vrstviť ju ako lazúru alebo vytvárať objem. Technika pritom umožňuje figuratívnu maľbu, krajinu, portrét aj úplnú abstrakciu.

Starý materiál v súčasnom umení

Na Arttexe je zaujímavý aj paradox jeho materiálu.

Ovčia vlna patrí medzi najstaršie materiály ľudskej civilizácie. Tisícročia bola spojená predovšetkým s odevom, tkaním, teplom a domácim prostredím.

Vo fiber arte sa však tento dôverne známy úžitkový materiál mení na médium súčasného výtvarného umenia.

Práve spojenie tradície a súčasného obrazu mu dáva osobitú emocionálnu kvalitu. Vlna v sebe nesie asociácie tepla, ochrany, domova a dotyku – a tieto významy zostávajú v diele prítomné aj vtedy, keď autor vytvorí modernú alebo abstraktnú kompozíciu.

Arttex ako „maľovanie vlnou“

Označenie maľovanie vlnou je napokon možno najpresnejším jednoduchým vysvetlením tejto techniky.

Autor skutočne premýšľa podobne ako maliar.

Komponuje obraz.
Vyberá farby.
Vytvára svetlo a tieň.
Modeluje objem.
Hľadá rytmus a kontrast.

Namiesto tuby s farbou však drží v rukách vlákno.

A práve táto zámena jedného základného výtvarného materiálu mení celý charakter výsledného diela.

Arttex prináša do obrazu niečo, čo pigment nikdy celkom nedokáže: skutočnú mäkkosť, skutočné vlákno a fyzickú pamäť materiálu.

Je to obraz, ktorý nevzniká iba farbou.

Vzniká farbou, vláknom a dotykom.