Jablonka

Pri Jablonke je dôležité, že nejde iba o poetický ženský motív. Autorkina vlastná poznámka odhaľuje osobnú vrstvu diela: spomienku na detstvo, starú mamu a jabloň, ktorá bola súčasťou ich spoločného sveta. Skalická píše o chvíľach, keď spolu sedávali v tieni starej jablone, o jablkách spojených s detstvom a o čase, ktorý neúprosne plynie – „už tu ja som stará mama, ktorá deťom číta rozprávky...“

Tento generačný oblúk zásadne mení čítanie obrazu. Ústredná ženská postava nie je klasickým portrétom, ale skôr nositeľkou pamäti. Jej telo je pokojné a takmer nehmotné, zatiaľ čo nad hlavou sa rozprestiera mohutná, farebne a materiálovo bohatá štruktúra. Možno v nej rozoznať korunu stromu, vegetáciu a fragmenty spomienok, ktoré sa navzájom prepletajú. Jabloň tak nie je namaľovaná popisne. Premieňa sa na vnútornú krajinu človeka.

Dôležitý je aj červený motýľ na hrudi. V kontexte autorkinho textu nadobúda presnejší význam než iba všeobecný symbol krásy. Motýľ možno vnímať ako znak premeny a pominuteľnosti – dieťa sa stáva dospelou ženou a napokon starou mamou, zatiaľ čo spomienka pokračuje ďalej. Podobne fungujú drobné červené akcenty rozptýlené v kompozícii: ako body života a pamäti vystupujúce z mäkkej, miestami takmer snovej obrazovej hmoty.

Materiál artexu je pre takúto tému mimoriadne vhodný. Vlákna sa spájajú, prekrývajú a miestami rozpúšťajú podobne ako samotné spomienky. Niektoré fragmenty zostávajú jasné, iné sa strácajú a premieňajú. Skalická tak nevytvára ilustráciu konkrétnej udalosti, ale obraz mechanizmu pamäti – toho, ako v človeku prežívajú ľudia, miesta a drobné situácie dávno po tom, čo pominuli.

Rám ako súčasť významu diela

Mimoriadne dôležitý je tentoraz aj rám. Starý ornamentálny rám nebol zvolený iba z estetických dôvodov – autorka ho zdedila po svojej starej mame. Tým sa fyzický predmet pochádzajúci z rodinnej minulosti stáva súčasťou diela venovaného práve spomienke na starú mamu.

Vzniká tak pozoruhodné prepojenie materiálu a obsahu: spomienka na starú mamu je zobrazená vo vnútri predmetu, ktorý po nej skutočne zostal. Rám preto v tomto prípade nevnímam len ako adjustáciu. Funguje takmer ako relikviár rodinnej pamäti. Jeho historizujúca zlatá ornamentálnosť zároveň vytvára vedomý kontrast so súčasnou textilnou technikou artexu.

Jablonka je preto podľa mňa jedno z tých diel Lindy Skalickej, pri ktorých znalosť osobného príbehu podstatne zvyšuje ich interpretačnú hodnotu. Zdanlivo dekoratívna, fantazijná figurácia sa mení na veľmi osobnú výpoveď o detstve, starej mame, plynutí času, generačnej kontinuite a uchovávaní pamäti.

Autor: Linda Skalická
Názov: Jablonka
Rok: 2026
Technika: artex / fiber art
Rozmer: 68,5 × 55 cm
Rám: starý rám zdedený po autorkinej starej mame